Vianočné zvyky a tradície po slovensky.

    Vianoce. Tieto najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa slávia v mnohých krajinách po celom svete. Ľudové zvyky a tradície, ktoré sú s nimi spojené, sa líšia od národa k národu a sú veľmi rozmanité.

    Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Počas tohto obdobia nazývaného Advent, ktoré nám v sebe nesie posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška, ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych, ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec z čečiny, ktorý je ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ. Umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom, či už je umiestnený v byte na stole alebo zavesený na dverách. Je znamením nádeje a hold tomu, ktorý prichádza.

    Sviatok sv. Mikuláša majú radi najmä deti, ktoré počítajú dni a noci, kedy od neho do svojich vyleštených čižmičiek dostanú množstvo sladkých darčekov. Tie si však musia pripraviť už v podvečer predchádzajúceho dňa a dať si ich vyčistené do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie.

    13. december je ďalším zaujímavým dňom v predvianočnom období. Sviatok Lucie patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne, počas nasledujúcich dní ich po jednom zničili (pálili). Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno, a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela. Ak zostal posledný lístok prázdny, budúci rok sa dievčina ešte vydať nemala.

    24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) – deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pečú, varia a chystajú rôzne dobroty na štedrovečerný stôl. Medovníčky či iné koláče majú už napečené niekoľko dní dopredu. Jedlá, ktoré sa podávajú sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, koláče, cesnak, med, oblátky, gríbova, fazuľová, alebo kapustová polievka, ryba, zemiakový šalát, opekance (bobaľky),  ovocie. Po večeri sa niekde ešte spievajú koledy a následne rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. 25. decembra a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.

    Aj vy začínate vianočnú večeru oplátkami s medom a s cesnakom a vlastne ani neviete prečo? Skrátka je to zvyk? Napadlo vám niekedy, prečo sa na štedrovečernom stole najčastejšie objavuje kapor a nie pstruh či zubáč? Niektoré tradície a zvyky sa nemenia. Štedrovečerná hostina sa na Slovensku vždy začínala prípitkom, ktorým bolo víno alebo pálenka. Gazdinky sa rady pochválili aj vlastnoručne vyrobeným likérom - najčastejšie rascovým alebo vajcovým. Dnes si v mnohých rodinách pripijú obľúbenými bublinkami. Po prípitku sa podával chlieb alebo vianočka s cesnakom. Ľudia verili, že konzumácia cesnaku na Vianoce im zabezpečí zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti chlieb a vianočku vo väčšine rodín nahradili oplátky, ktoré sa podávajú s medom a s cesnakom. Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Po predjedle, tak ako v minulosti, aj dnes prichádza na stôl kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varila a dodnes varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor - najčastejšie vyprážaný. Nájdu sa však aj ľudia, ktorí ho veľmi nemusia a nahradia ho lososom alebo inou rybou. Kapor sa na našom štedrovečernom stole začal objavovať až po prvej svetovej vojne, kedy sa k nám sťahovalo množstvo českých rodín, ktoré so sebou priniesli aj tento vianočný zvyk. No skutočný „kaprí boom“ nastal až za socializmu, kedy bol kapor takmer na každom štedrovečernom stole, a práve preto toto obdobie považujeme za obdobie vzniku súčasného hlavného chodu vianočnej večere. Rozhodne najstarším vianočným jedlom sú opekance - bobaľky  s makom, tvarohom, kapustou, ale aj s medom. Pôvod majú v tradičných posúchoch. Pečú sa z kysnutého chlebového, alebo koláčového cesta, pred podávaním sa zalejú vriacim mliekom alebo vodou (aby zmäkli), posypú sa makom a ochutia medom, prípadne kapustou či tvarohom. Niektorí im hovoria aj pupáky. Hlavne aby neprišla chudoba a je už len na vás, či budete mať na tanieri kapra alebo lososa a namiesto kapustnice halászlé. Štedrovečerná hostina by sa mala niesť v duchu hojnosti a štedrosti - veď s tým súvisí aj jej názov. Na Slovensku sa kedysi dávali pod biely obrus peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Večera pozostávala z aspoň deviatich chodov, nakoľko deviatka je magickým číslom, ale konečný počet chodov závisel od finančných pomerov konkrétnej rodiny. Keďže za chod považujeme aj chlieb s cesnakom, ani dnes - v čase krízy, by ste nemali mať problém túto deviatkovú métu dosiahnuť. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko, čo sa bude jesť, bolo vyložené na štedrovečernom stole. Jedlo prinášala na stôl len jedna osoba - zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektoré rodiny túto tradíciu dodržiavajú ešte aj dnes - aj keď s kvokaním sliepok už asi nemá veľa spoločného. Zo všetkých jedál, ktoré sa podávali, mal každý člen rodiny aspoň ochutnať – na znak usporiadaného a pokojného spolunažívania rodiny. Jedlá sa po večeri zo stola neodkladali, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho dňa. Táto tradícia by sa mohla zachovávať aj naďalej. Ocenili by ju minimálne gazdinky, ktoré na konci sviatočnej večere už odpadávajú od únavy...

Ďalšie zvyky a tradície viac, či menej zaužívané v našich domácnostiach.

Aj v súčasnosti majú tradície miesto v mnohých rodinách. Ktoré zvyky ešte stále pretrvali a nemali by chýbať ani u vás?

Štedrovečerná vianočka alebo koláč – do vnútra sa zapečie minca. Kto ju nájde, bude zdravý a bohatý po celý rok. Je to alternatíva ku schovávaniu peňazí pod obrus alebo ku šupinke z kapra vloženej do peňaženky.

Šupiny z kapra, alebo kôpka peňazí – vložili sa pod obrus na štedrovečernom stole a mali zabezpečiť, aby sa peniaze v rodine počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Mnoho ľudí si šupinu následne dáva do peňaženky. V tento zvyk verí, resp. dúfa ešte aj dnes asi najviac ľudí. Veď kto by si neprial zlepšiť rodinný rozpočet, najmä v tak ťažkej dobe, v akej žijeme?

Cesnak – symbol zdravia a jeden z najúčinnejších prírodných liekov mal zabezpečovať pevné zdravie celej rodiny počas nasledujúceho roka.

Med – tento tradičný sladký produkt mal v náväznosti na svoju chuť zabezpečiť dobrotu, hojnosť, či príjemnosť. Zabezpečovať mal to, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí. Mnoho rodín si ešte pred štedrou večerou robí z medu krížik na čelo, čo symbolizuje požehnanie v spojitosti  s dobrotou a aby ho anjeli ochraňovali po celý rok.

Jablko – z misy ovocia sa náhodne vybralo jedno jabĺčko, ktoré sa vždy po večeri rozkrojilo priečne na polovicu. Ak bol jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie, no ak bol jadrovník v tvare kríža, rodinu podľa tradície čakala choroba, alebo dokonca smrť. Jabĺčko sa potom rozkrojilo na toľko kúskov, koľko členov rodiny bolo pri stole, čo malo symbolizovať ucelenosť rodiny.

Modlitba – aspoň raz v roku by ste sa podľa tradície mali poďakovať za jedlo, ktoré máte a spoločne sa pomodliť.

Orechy – počas štedrej večere nemôžu na stole chýbať ani orechy, ktoré sa po nej nahádžu do každého kúta v príbytku, aby bola v dome rovnaká hojnosť ako v štedrý deň, aj počas celého roka. Taktiež veštenie z orechovej škrupiny ma svoje čaro. Do jednej orechovej škrupiny vložia dievčatá malú sviečku za seba a do druhej za svojho milého, zapália ich a nechajú plávať na vode. Ak sa škrupiny stretnú, znamená to, že sa milenci zoberú a rozchod nastane, ak sa škrupiny nestretnú.

Jeden tanier navyše – ďalší zo zvykov, ktorý dodržiava veľa ľudí. Podľa starej zvyklosti by sa mal totiž jeden tanier prestrieť aj pre náhodného hosťa. Jedná sa o symbol milosrdenstva a spolupatričnosti. Niektorí ľudia si tento zvyk spájajú skôr so zosnulými členmi rodiny, pre ktorých je prestreté.

„Christos raždajetsja – slavite jeho!“