Valentín - sviatok zaľúbených.
Výklady plné srdiečok, akciové letáky sladkostí v hypermarketoch či zvýšený dopyt po ružiach v kvetinárstvach aj toto je 14. Február. Deň sv. Valentína. Pre niekoho deň ako každý iný, pre iných výnimočný deň na prejav lásky . Láska je zázrakom života. Každý z nás si praje, aby bol milovaný a šťastný. Šťastie sa neraz ukrýva i v tých najmenších detailoch. Keď sa v našom srdci usadí trpká bolesť a máme pri sebe človeka, ktorý nás podrží, je to ako svetielko, ktoré ožiari aj ten najtmavší kút nášho života. Každý chce prežiť skutočnú, nenapodobiteľnú lásku, pri ktorej stráca dych, podlamujú sa mu kolená a úplne sa stotožní s milovaným človekom. Nič sa nevyrovná pocitu, že niekto na vás myslí, že vás má rád. Človek je spoločenský tvor, potrebuje pre svoju existenciu lásku a všetky jej podoby. Každý sviatok nesie v sebe určité posolstvo – Deň matiek nabáda k úcte k vlastnej matke, Deň detí zdôrazňuje výnimočnosť každého dieťaťa, Deň slovenskej štátnosti zas nabáda k národnej hrdosti. Deň svätého, ktorý podporoval ľudí milujúcich sa čistou láskou, je dôstojnou pripomienkou mučeníckej smrti, aj keď je existencia svätého Valentína a okolnosti jeho odchodu zo sveta zachytená len formou legendy. Svätý Valentín bol katolíckym kňazom v Ríme v 3. storočí. V tomto období rímska ríša odolávala útokom polobarbarských germánskych kmeňov. Keď sa na cisárskom tróne objavil Claudius II. Ten sa snažil o zlepšenie armády. Videl, že slobodní muži idú do boja s vyšším odhodlaním ako tí, ktorých doma čakali manželky a deti. Preto vydal zákaz sobášiť mladé páry. Sviatosť manželstva mohli prijať len tí muži, ktorí neboli schopní ísť do boja. Kňazovi Valentínovi sa tento príkaz nepáčil, a preto sobášil zaľúbené páry ako inak, tajne. Po čase ho však odhalili a uväznili. Mučením ho nútili zrieknuť sa Krista, aby si zachránil život. Keďže sa im nepodvolil a Krista sa nezriekol, dňa 14. februára roku 269 ho cisár Claudius II. poslal pod katovu sekeru.
Svätý Valentín nám zanechal posolstvo lásky. Podporoval lásku mladých a nevzdal sa ani lásky ku Kristovi. Ukázal, že sviatosť manželstva je potrebná a oplatí sa pre ňu i zomrieť. Preto je milé, že si jeho obetu prejavujeme náklonnosťou k sebe. Avšak nezabúdajme, že máme pred sebou ešte veľa ďalších dní, až 364. Šťastie sa neraz ukrýva i v tých najmenších daroch. Keď sa v našom srdci usadí najväčšia bolesť a máme priateľa, ktorý nás podrží, je to ako svetielko, ktoré ožiari aj ten najtmavší kút. Slovíčka ako “Milujem ťa” sú tými najčastejšími, najnežnejšími a najsladšími. Nech sa opýtate kohokoľvek, nenašli by ste človiečika, ktorý by ich nechcel počúvať. A tak dajte vedieť aj vy svojej láske, že ste ju našli, že vám život zmenila od základov. A nezabudnite, že tú najkrajšiu kvetinu „Lásku“ treba polievať, aby nezvädla. Ľudská láska totiž uschne skôr než ruža, ak sa o ňu nestaráte a nepolievate ju pochopením, nehou, láskavosťou a voľnosťou.
Sviatok sv. Valentína je príležitosťou drobným darčekom priamo, alebo anonymne prejaviť svoju náklonnosť k obdivovanej osobe, ale aj možnosťou opätovne vyjadriť priazeň blízkym - manželke, rodičom, súrodencom, priateľom, kolegom... Takáto šanca sa nám však ponúka každý deň a sv. Valentín ostáva v cirkvi v prvom rade známy ako mučeník kresťanskej viery. Milý drobný darček určite podčiarkuje harmonický vzťah medzi dvomi blízkymi ľuďmi. No nezabúdajme, že len záujem v tento deklarovaný deň maskovať celoročnú nevšímavosť, stráca aj tá najväčšia kytica kvetov svoj účel. Sviatok sv. Valentína by mal už existujúcu lásku umocňovať, krášliť, robiť nevšednou a zázračnou. 14. február je dňom zaľúbených, dňom, kedy sa oslavuje láska. No nemali by sme zabúdať, že slová: ľúbim ťa, mám ťa rád/rada, či milujem ťa, si môžeme povedať kedykoľvek a kdekoľvek. Bola by škoda čakať až do Valentína, aby sme si prejavili najhlbší a najkrajší cit, akého je človek schopný.
Ďakujem.
