Sviatok práce - deň pracovného pokoja.
Sviatok práce - deň pracovného pokoja.
Slávnostne vyzdobené tribúny. Mávadlá a transparenty, portréty Lenina, Marxa, Engelsa a Gottwalda. Pionierske rovnošaty. Pravdaže Prvý máj nie je komunistický sviatok. Komunisti si ho iba privlastnili. A radi si ho politici privlastňujú aj dnes. Kedysi bola účasť na manifestáciách povinná. Učitelia či vedúci pracovníci si neraz robili čiarky, koho zo žiakov resp. podriadených vidia pochodovať v sprievode a koho nie. Kedysi predvádzali pracujúci svoju jednotu a silu pred papalášmi. Dnes je politik ten, kto sa musí uchádzať o pozornosť voličov – hoci aj lacnými prvomájovými stretnutiami s pospolitým ľudom. Tieto úlohy sa už vymenili.
Sviatok práce oslavujú ľudia vo viac ako 80-tich krajinách po celom svete. Tento deň sa „oslavuje“ oddychom ľudí, na ktorých dozerá patrón všetkých pracujúcich , svätý Jozef. Avšak, zatiaľ, čo sa sviatok oslavuje v Európe 1. mája, Američania ho oslavujú na konci leta a Austrálčania rôzne dni v mesiacoch marec, máj a október. Tento sviatok sa spája s veľkými protestmi a s rozdelením dňa na tri časti: 8 hodín práca, 8 hodín odpočinok, 8 vlastné aktivity. Prvý máj je zároveň impulzným dňom, kedy rôzne reformné skupiny na celom svete presadzujú zlepšenie pracovných podmienok. Tento deň by však mal prispieť, aby si zamestnávatelia uvedomili hodnotu zamestnancov a poskytli im dostatočné podmienky na prácu a uznanie, ktoré si zaslúžia. Centrom boja bolo Chicago, do ulíc ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni, ale 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov, pričom šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých USA štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali. Pevný dátum získal sviatok až v roku 1889, keď ho organizácie združené v II. socialistickej internacionále vyhlásili za Medzinárodný deň práce. Robotníkom vyšiel v ústrety aj Vatikán tým, že v roku 1870 vyhlásil svätého Jozefa – už nielen v roli tesára, ale ako symbol robotníka, ktorý poctivo pracuje a stará sa o rodinu - za patróna katolíckej cirkvi. V roku 1955 pápež Pius XII. dokonca urobil z 1. mája druhý oficiálny jozefský sviatok.
Po vzniku ČSR bol od roku 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok a od 1925 priamo štátnym sviatkom. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne. Voľno ľuďom na tento deň spočiatku zabezpečovali kolektívne zmluvy. Program osláv si ale určovali odborové organizácie a politické strany, niekde i v spolupráci so zamestnávateľmi. Kresťanské odbory začínali slávnostnou rannou omšou, komunisti ju vynechávali, inak bol program takmer rovnaký: sprievod mestom, rečníci, transparenty, cukrová vata pre detí a parky pre dospelých.
Takmer u všetkých národov bolo zvykom nosiť máje na začiatku jari alebo leta v slávnostnom sprievode po dedine za spevu starodávnych obradných piesní ospevujúcich silu prírody a pri tanci prejavujúcom radosť z víťazstva jari na zimou. Často sa máje rozlične ozdobovali, najmä pestrými stužkami, farebnými papiermi a podobne; miestami sa tiež obliekali do ženských šiat alebo sa na ne vešali malé bábky. Neskôr pôvodný význam májov upadol, ale zvyk stavať máje existuje dodnes. Na Slovensku napríklad máje stavajú mládenci pred 1. májom pred domy, kde je súca dievka na vydaj, inokedy sa stavia len jeden máj pre obec a podobne. Väčšinou ide o celý strom, ktorý je zbavený vetiev a kôry; iba horná časť sa ponecháva s vetvami. V 15. storočí bolo postavenie mája znakom vážneho záujmu o dievča, ba za určitých okolností mohlo nadobudnúť právny význam.
Prvý máj je lásky čas a aj preto sa k nemu viaže milá tradícia – bozk pod rozkvitnutou čerešňou. Na prvého mája má vraj mládenec dievčinu pobozkať pod rozkvitnutou čerešňou aby celý budúci rok bola krásna a príťažlivá. Pôvodne mal bozk pod rozkvitnutou čerešňou zabezpečiť nielen ženinu krásu, ale predovšetkým plodnosť. Neskôr nadobudli máje u nás diferencovaný význam: v prvom prípade postavil mládenec máj len tomu dievčaťu, o ktoré sa uchádzal; – v druhom boli máje spoločným darom mládencov všetkým dospelým dievčatám obce; – tretí variant bol ten, že máj dostalo síce každé dievča, no ak malo svojho mládenca, jej máj bol iný ako tie, ktoré boli kolektívnou pozornosťou mužskej mládeže. Zatiaľ čo smrek bol individuálnou poctou dievčaťu súcemu na vydaj, breza bola poctou kolektívnou.
Tradície treba zachovávať a vážiť si ich ! Stavanie májov by mala byť vec spoločenská a tým myslím spoločenská pre všetky vekové skupiny. Lepšie povedané, pre každého jedného občana, aby sa z tejto udalosti vedel každý jeden z nás potešiť tak ako dušu tak aj srdcia. Lebo svet sa nekončí za Vašou bránou, treba tú bránu občas otvoriť a pozrieť sa čo sa deje aj za ňou. !!!
