Nepozerajme sa na Deň žien negatívne, nezaslúžia si to.
Medzinárodný deň žien, nebol socialistický výmysel, ako si mnohí dodnes myslia. V našich mysliach je stále považovaný ako sviatok bývalého režimu. No je sviatkom žien boja za ich rovnoprávnosť a málokto si spomenie, že svoj význam čerpá z dávnej histórie. Vznikol na Medzinárodnej ženevskej konferencii v roku 1910. Predchádzali mu americké korene už v začiatkoch 20. storočia. V roku 1908 demonštrovali v New Yorku tisíce krajčírok proti diskriminácii v práci, zlým pracovným podmienkam, detskej práci a za svoje volebné právo. V tom istom roku na základe týchto protestov vyhlásili poslednú februárovú nedeľu za Národný deň žien. Za práva žien bojovala tiež nemecká ľavicová politička a bojovníčka Klara Zetkin. O dva roky neskôr navrhla na Medzinárodnej ženskej konferencii v Kodani dodať tomuto sviatku aj medzinárodný rozmer. V roku 1975 OSN vyhlásila tento rok za Medzinárodný rok žien a následne bol v tomto roku oficiálne ustanovený 8. marec ako Medzinárodný deň žien.
V čase komunizmu bol tento sviatok u nás zneužívaný hlavne na ideologické účely. Dôvodom toho je, že MDŽ stále vyvoláva skôr negatívne, než pozitívne emócie, pretože vládnuci režim v povojnovom Československu sviatok podporoval od roku 1948. Avšak už od začiatku sa stal nástrojom politickej propagandy. Politici ho očistili od nevyhovujúcich historických koreňov v kapitalistickom USA a stal sa symbolom boja žien za mier a boja proti kapitalizmu. Pre celú republiku sviatok oficiálne zjednotili na ustanovujúcom zjazde Československého zväzu žien v roku 1974.
Rovnoprávne postavenie ženy v spoločnosti sa vtedy chápalo ako jedna z vymožeností socializmu. Cieľom bolo vzdať vďaku a úctu socialistickej žene - pracovníčke, občianke a matke v jednom. No bolo to všetko klamlivé. Vedúce či riadiace funkcie ženami neboli neobsadzované. Bola to len čistá propaganda. Je paradoxom, že tento sviatok oslavovali viac muži ako ženy. Bolo to spojené predovšetkým s pitím alkoholu. Ženy boli obdarované kvetinou, bomboniérou. Typickým darčekom v nejakom podniku boli aj obrusy, uteráky, jenské misy alebo iné bytové a kuchynské doplnky. To všetko ma jasný symbolický odkaz režimu ženám, že patríte do domácnosti. Jedným z názorov na tento sviatok v súčasnosti je, že MDŽ si ako socialistický sviatok nezaslúži pripomínanie, pretože ženy dnes majú Deň matiek. No ja s tým nesúhlasím. Táto názorová orientácia si však nevedome a možno aj zámerne vylučuje z práva na ženskosť všetky nematky. Na strane druhej, rodovo utvrdzuje ženy primárne v ich biologickej, teda materskej úlohe, keď uprednostňuje sviatok Dňa matiek. Tak nepozerajme na sviatok MDŽ negatívne, lebo to všetko bolo len vyústením z nedostatku informácií o tomto sviatku. Bol zneužívaný, je to pravda. No tiež je stále živený informáciami, že je to prežitok minulého režimu a udržujú tento sviatok ako zaostalý a nepotrebný. Oslavovať v tento deň znamená, že si pripomíname potrebu rovnosti žien a mužov a predstaviť si svet, v ktorom si ženy a dievčatá môžu byť isté, že na ich názoroch, hodnotách a snoch záleží. Nemali by sme zabúdať na rovnoprávnosť, vzájomnú úctu a ohľaduplnosť.
Či už sviatok žien uznávate alebo nie, je tento deň skvelou príležitosťou všetkým ženám vo svojom okolí dať najavo svoju lásku, sympatie či poďakovanie. Ženy robia tento svet krajším a jednoduché slovo ĎAKUJEM, alebo ĎAKUJEM ŽE SI, urobia radosť každej jednej od tej malej slečinky až po starenku. Ak k tomu pridáte kvietok, alebo maličký darček, verte, radosť bude dvojnásobná.
Ďakujem, že ste.