Na starostu maturitu zatiaľ netreba.

    Áno aj v týchto novembrových komunálnych voľbách mohli opäť kandidovať za starostov ľudia bez maturity. Ústavný súd síce pozastavil účinnosť časti zákona, ktorý pre kandidátov na túto funkciu stanovil podmienku minimálne stredoškolského vzdelania. Pritom aj väčšina súčasných starostov s takýmto obmedzením súhlasila. Ten, kto chce viesť samosprávu, musí mať základné znalosti práva a zákonov či ekonomický rozhľad a na to osem alebo deväť tried v škole nestačí. Podmienku minimálneho vzdelania, tzv. vzdelanostný cenzus, napadlo na Ústavnom súde 35 opozičných poslancov. Podľa nich ide o diskrimináciu. Ich návrh prijal súd na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť článkov zákona, ktoré cenzus zavádzajú. Debaty o nedostatočnom vzdelaní starostov sa objavili hlavne po medializovaní prípadov napríklad v Žehre alebo v Richnave. Starosta Žehry má len šesť tried základnej školy. Na internete ste mohli tiež pozrieť video starostu Richnavy, ktorý s veľkými ťažkosťami čítal sľub pri nástupe do funkcie. Napriek tomu, že niektorí starostovia majú zdravý sedliacky rozum a správny úsudok, tak to v dnešnej modernej uponáhľanej dobe nestačí. Mali by mať aspoň stredoškolské vzdelanie! Veď starostovia riadia financie! Po fiškálnej decentralizácii, keď štát preniesol kompetencie na obce a pridal peniaze na zabezpečenie týchto kompetencií, podľa mňa je štát oprávnený ustanoviť určité podmienky, za ktorých môže starosta takéto kompetencie realizovať.

    Podľa väčšiny starostov, ale nie len podľa nich by starosta mal vedieť orientovať sa v zákonoch, mať základné znalosti práva, sledovať legislatívu a hlavne reagovať na ňu. Taktiež je nemysliteľné, aby nemal rozhľad v ekonomike, veď musí vedieť dobre narábať s rozpočtom. Mal by ovládať základné funkcie na počítači a dobre sa orientovať na internete. Práca s textom, tabuľkami by mala byť samozrejmosť. A mal by mať dobré organizačné schopnosti, byť komunikatívny, asertívny a  spolupracovať s kolektívom.

    Obce sú tiež zriaďovateľmi základných škôl. Starosta pritom môže ovplyvňovať aj výber ich riaditeľov či zamestnancov, a tak sa môže stať aj to, že „svojho“ človeka presadia v škole z nejakého zištného dôvodu. Nedostatočne vzdelaný starosta mohol by byť pre obec len rizikom. Hrozí, že by sa unáhlene a nesprávne rozhodoval, na čo by mohli doplatiť všetci obyvatelia. Napríklad by zle pochopil zákon alebo by nedokázal viesť zastupiteľstvo. Áno, starostovia majú aj ďalšie možnosti, ako sa dovzdelávať. Majú zabezpečené rôzne kurzy či školenia. No to všetko je spojené z ďalšími výdavkami obce a stratou času. Pre voličov najmä v menších obciach dosiahnuté vzdelanie kandidátov nebýva pri rozhodovaní najdôležitejšie. Pre ľudí to nie je až také podstatné. Síce sledujú a všímajú si vzdelanie kandidáta, ale aj to, čo človek v dedine robí, ako sa správa, čím sa prezentoval, aký má charakter. No je to dostatočne dobré, keď starosta „nestíha z dobou“ ? Samo osebe nehrá to až takú rolu, keď toho človeka poznajú. No môj názor je, že sa musí prihliadať aj na profesiu kde pracoval a hlavne na vzdelanie kandidáta. Čím viac ma kandidát takýchto predností je pochopiteľné, že bude oveľa väčším prínosom pre komunálnu politiku, pre obec a hlavne jej prosperitu.