Deň víťazstva nad fašizmom.
Slovensko si v týchto dňoch pripomína Deň víťazstva nad fašizmom. Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých štátoch sa tento deň označuje aj ako Deň víťazstva v Európe. Je to ukončenie druhej svetovej vojny, ktoré si jednotlivé štáty Starého kontinentu pravidelne pripomínajú 8. mája. Po páde socialistického zriadenia sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska presunuli oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom na 8. mája. U nás je tento deň, dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Tohto roku si svet pripomína jeho okrúhle 70. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny. V bývalom Sovietskom zväze (ZSSR) i v terajšej Ruskej federácii nazývajú Veľkou vlasteneckou vojnou a Deň víťazstva nad fašizmom a naďalej oslavujú 9. mája.
Tento deň je vlastne spomienka na obete druhej svetovej vojny a má sa im vzdať náležitá pocta. Druhá svetová vojna vypukla 1. septembra 1939 napadnutím Poľska hitlerovským Nemeckom. Agresori, najmä vojenské jednotky Nemecka a Japonska, v prvých rokoch vojny dosahovali veľké víťazstvá na všetkých frontoch. Prelom z rokov 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu, predznamenal obrat v prospech nielen ZSSR, ale aj spojencov Veľkej Británie a USA. Bitka o Stalingrad v roku 1943 znamenala zásadný obrat vo vojne. Západné veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru, najmä zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytím Sicílie v roku 1943 a úspešným vylodením v Normandii v roku 1944. Na prelome apríla a mája 1945 bolo otázkou času, kedy fašistické Nemecko, hlavný agresor vojny, bude donútené podpísať kapituláciu. Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dovŕšili porážku nemeckých obranných zoskupení pri Berlíne. Hlavnému vyjednávačovi ZSSR generálovi Vasilijovi Čujkovovi sa ani po samovražde Adolfa Hitlera nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka. Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná, sa najskôr usiloval zabezpečiť evakuáciu čo najväčšieho počtu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ.
Kapitulácia bola na spadnutie, ešte 3. mája 1945 sa dovŕšilo oslobodenie Slovenska, keď posledné zvyšky nemeckých vojsk zlikvidovali v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. Kolaborujúca vláda Slovenského štátu aj s prezidentom Jozefom Tisom podpísala s Nemeckom kapituláciu 8. mája 1945. Metropolu bývalého Československa, Prahu, stále ohrozovali nemecké jednotky, v meste 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu. Dňa 7. mája 1945 o 02.41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia, ktorú okrem predstaviteľov Nemecka podpísalo osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA, Francúzska, pričom sa 8. mája 1945 do 23.01 h mali ukončiť všetky boje. Sovietske vedenie však chcelo, aby sa akt podpisu dokumentu zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Tam si ZSSR vyžiadalo opakovanie jej podpisu 8. mája. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu okrem iného náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Avšak podpisom kapitulácie 7. mája 1945 táto vstúpila do platnosti 8. mája o 23.00 h v noci stredoeurópskeho času - vtedy už v ZSSR bolo po polnoci, teda 9. mája. Vo svete sa vojna v máji 1945 ešte neskončila. Boje prebiehali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Až zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorú podpísalo 2. septembra 1945.
Vojenské prehliadky boli na jeden čas prerušené. Po ich obnovení v roku 2008 na Červenom námestí sa 9. Mája 2010 stala výnimočná vec, že sa na nej zúčastnili aj príslušníci zahraničných armád - popri vojakoch zo Spoločenstva nezávislých štátov aj zo štátov protihitlerovskej koalície - Británie, Francúzska, USA a Poľska.
Dnes mnohí zahraniční politici počítajú, že svetová hospodárska kríza sa môže skončiť svetovou vojnou. Pravdaže je to nepotešiteľné. Veď na východ od nás prebieha vojna medzi ukrajinskými nacionalistami a na druhej strane ruskojazyčnými Ukrajincami a Rusmi. Ich doterajším výsledkom sú tisíce mŕtvych, desaťtisíce zranených, takmer milión utečencov, zničené mestá a dediny, ťažko poškodená infraštruktúra, školy a zdravotnícke zariadenia. Vojna rozsieva nenávisť, krajina sa dostáva do katastrofálnych sociálnych a ekonomických problémov. Európsku úniu tvoríme my, Európania. Rovnako ako občania iných štátov sme vstupovali do EÚ s nádejou, že budeme spoločne usilovať o naplnenie ideálov humanizmu a mierovej spolupráce, že budeme budovať sociálny štát. Často sme dnes zrádzaní našimi politickými predstaviteľmi, ktorí v tom najhoršom zmysle slova podporujú vojnové besnenie či klamanie nás obyčajných ľudí.
Nechceme vojnu, nechceme klamanie, chceme žiť v mieri a v korektných vzťahoch a následne to všetko zachovávať pre ďalšie generácie našich detí!
